Waldorfská materská škôlka sa sama charakterizuje ako zariadenie, ktoré chce človeka pripravovať na život nielen vedomostne, ale tiež rozvojom tvorivých schopností a sociálnych zručností. Waldorfský učiteľ by mal pozerať na dieťa ako na duchovnú bytosť, ktorá prichádza na svet nadaná možnosťou všestranného vývoja. Jeho úlohou je pestovať toto nadanie a viesť dieťa k tomu, aby bolo schopné raz prevziať výchovu seba samého. Podľa niektorých je široko pojaté výchovné poslanie viditeľné už pri vonkajšom pohľade na obsah výučby. Vedľa vedomostných predmetov je v nej veľmi veľa miesta venované jazykom, vedeleckým predmetom, ručným prácam a základom remesiel.

Vytvárajú si tu vlastné učebnice

Ešte význačnějším rysom waldorfského zariadenie je však spôsob, akým sa deti k poznatkom a zručnostiam dopracúvajú. Učiteľ sa snaží viesť deti k zážitkom toho, ako veci fungujú, a na ich samostatnému poznávania. V týchto zariadeniach sa preto len zriedka používajú hotové učebnice,ale žiaci si skôr vytvárajú vlastné učebnice vo svojich zošitoch. Waldorfská materská škôlka a pedagogika kladie veľký dôraz na správne chápanie vývojových fáz, ktorými deti prechádzajú. Snaha riešiť určité otázkami a vedomostnými obsahy ešte len na určitom stupni zrelosti je dosť špecifický a býva tiež predmetom kritiky zástancov klasického učebného systému.